Ján prišiel do obce Tarcenay, neďaleko Besançonu, koncom roku 1937. Ako sezónny robotník pracoval na miestnych poliach, avšak krátko na to ťažko ochorel. V septembri roku 1938 bol hospitalizovaný v nemocnici v Beçansone s osteomyelitídou pravej nohy. Jeho zdravotný stav bol natoľko vážny, že v nemocnici strávil viac ako tri a pol roka. Ako uvádzajú nemocničné záznamy, prepustený bol v apríli 1942. Je len veľmi ťažké predstaviť si, aké bolo bolo ocitnúť sa zrazu sám, v cudzej krajine, starých šatách, bez peňazí a navyše uprostred vojny. Jeho ďalšie kroky sú zahalené rúškom tajomstva, zaznamenaný je až o rok neskôr, v obci Frasne-le-Château, neďaleko Besançonu, kde požiadal o vydanie cudzineckého občianskeho preukazu. Ďalšiu stopu zanechal v roku 1944 vo Fleury-lès-Faverny, v blízkosti mesta Vesoul, kde je zapísaný na zozname cudzincov prítomných na tomto mieste. Ďalej pokračoval smerom na sever, až k mestu Nancy, kde v čase sčítania obyvateľstva v roku 1946, žil v podnájme u istej vdovy, v dedinke Bainville-sur-Madon. V tomto období posielal množstvo listov rodine, ktoré naznačovali, že jeho život sa začína stabilizovať. Našiel si prácu ako pastier, veľa cestoval a plánoval kúpiť dom, k čomu však z neznámych dôvodov nikdy nedošlo. V 50-tych rokoch sa usadil v obci Seichamps a rodine sa úplne odmlčal. Až do svojej smrti v roku 1997, žil v tejto dedine pri Nancy, v malom dome, o ktorý sa delil s rodinou, ktorá mu nahradila jeho vlastnú. Ján obýval prízemie, na poschodí žila vdova poľského pôvodu a jej dvaja synovia. S rodinou jedného z nich je aj pochovaný na miestnom cintoríne.