Príbehy,

Prastrýc Ján

Rozhodol sa využiť príležitosť a odišiel za prácou do Francúzska. Hoci plánoval čoskoro sa vrátiť domov, so svojou rodinou sa už nestretol.  Doma predpokladali, že našiel lepší život, ale ten bol oveľa náročnejší ako si dokázali predstaviť. Po rokoch sa podarilo poskladať jeho príbeh vďaka francúzskym archívom.

Ján prišiel do obce Tarcenay, neďaleko Besançonu, koncom roku 1937. Ako sezónny robotník pracoval na miestnych poliach, avšak krátko na to ťažko ochorel. V septembri roku 1938 bol hospitalizovaný v nemocnici v Beçansone s osteomyelitídou pravej nohy. Jeho zdravotný stav bol natoľko vážny, že v nemocnici strávil viac ako tri a pol roka. Ako uvádzajú nemocničné záznamy, prepustený bol v apríli 1942. Je len veľmi ťažké predstaviť si, aké bolo bolo ocitnúť sa zrazu sám, v cudzej krajine, starých šatách, bez peňazí a navyše uprostred vojny. Jeho ďalšie kroky sú zahalené rúškom tajomstva, zaznamenaný je až o rok neskôr, v obci Frasne-le-Château, neďaleko Besançonu, kde požiadal o vydanie cudzineckého občianskeho preukazu. Ďalšiu stopu zanechal v roku 1944 vo Fleury-lès-Faverny, v blízkosti mesta Vesoul, kde je zapísaný na zozname cudzincov prítomných na tomto mieste. Ďalej pokračoval smerom na sever, až k mestu Nancy, kde v čase sčítania obyvateľstva v roku 1946, žil v podnájme u istej vdovy, v dedinke Bainville-sur-Madon. V tomto období posielal množstvo listov rodine, ktoré naznačovali, že jeho život sa začína stabilizovať. Našiel si prácu ako pastier, veľa cestoval a plánoval kúpiť dom, k čomu však z neznámych dôvodov nikdy nedošlo. V 50-tych rokoch sa usadil v obci Seichamps a rodine sa úplne odmlčal. Až do svojej smrti v roku 1997, žil v tejto dedine pri Nancy, v malom dome, o ktorý sa delil s rodinou, ktorá mu nahradila jeho vlastnú. Ján obýval prízemie, na poschodí žila vdova poľského pôvodu a jej dvaja synovia. S rodinou jedného z nich je aj pochovaný na miestnom cintoríne.