Prvým prekvapivým zistením bolo, koľko Slováci, už v tak dávnej dobe, cestovali. Nie za potešením ako my dnes, ale z nutnosti, za prácou a lepším životom. Už najstaršie záznamy, zo 17.-18. storočia, zmieňujú podomových obchodníkov, oknárov i mužov v službách rakúsko-uhorskej armády. Mladí z najchudobnejších rodín odchádzali už v detskom veku do služby do okolitých miest alebo bohatších rodín v samotnej obci. V 19.storočí sa situácia tak zhoršila, že celé rodiny opúšťali svoje domy až na niekoľko mesiacov a pracovali na poliach v Rakúsku, Maďarsku či Česku. Od začiatku 20.storočia možno badať vo väčšom množstve presuny do vzdialenejších krajín ako Nemecko, Francúzsko a Amerika. I keď cieľom bola prevažne práca a väčšina rátala s návratom domov, veľa rodín zostalo v cudzine navždy.
Chcete odhaliť svoje slovenské korene ? Dozvedieť sa viac o cestách vašich predkov ? Potrebujete pomoc v bádaní ?
Migrácia medzi Slovenskom a Francúzskom nie je taká výrazná ako v rámci Rakúsko-Uhorska, a predsa je zaznamenaná už v 18.storočí, kedy vo Francúzsku hľadala oporu najmä prenasledovaná šľachta protestantského vierovyznania. Naopak, Slovensko poskytlo útočisko niekoľkým francúzskych emigrantom utekajúcim pred Veľkou francúzskou revolúciou. Po prvej svetovej vojne trpelo Francúzsko nedostatkom pracovnej sily zapríčineným veľkými stratami vo vojne. Na pomoc mu prišlo Československu, ktoré práve vzniklo vďaka podpore Francúzsku. Na základe zmluvy medzi týmito dvoma krajinami prišlo v medzivojnovom období do Francúzska množstvo českých a slovenských baníkov, poľnohospodárskych pracovníkov a robotníkov priemyselných tovární. Väčšina z nich sa vrátila domov po vypuknutí druhej svetovej vojny, niektorí ostali a splynuli s francúzskou populáciou.
Hľadáte príbuzných vo Francúzsku ? Potrebujete pomoc s hľadaním vo francúzskych archívoch, s archívnymi dokumentami vo francúzštine ? Pomoc pri hľadaní francúzskej rodiny na Slovensku ?
Prevažne jednoduché drevené domy, pozostávajúce z kuchyne, komory a jednej izby. Tak bývala väčšina slovenského obyvateľstva niekoľko storočí, na jednom mieste, ktoré prechádzalo z generácie na generáciu. Až výraznejšie zvýšenie populácie v 19.storočí spôsobilo postupné osamostatnenie sa nových generácií. Na stavbu domov sa začali používať aj nové materiály ako nepálená tehla, kameň a eternit. Informácie o bývaní našich predkov, ako aj o ich vlastníctve, zmieňujú niektoré historické dokumenty, vďaka čomu je možné dozvedieť sa viac o spôsobe ich života a sociálnom postavení.
Chcete sa dozvedieť viac o vašom dome ? Mieste života vašich predkov ? Ich vlastníctve ? Stotožniť neznámeho vlastníka zapísaného v katastri ?
I keď mnoho mužov hoci aj z jednoduchého roľníckeho prostredia môžme nájsť v radoch rakúsko-uhorskej armády, moji predkovia boli predovšetkým roľníkmi. Nútená vojenská služba počas 1. a 2. svetovej vojny mala tak fatálny dosah na život rodín jednoduchého obyvateľstva. Najsmutnejšia história v dejinách ľudstva, ktorá sa týka, asi každej rodiny. Nezvestní, ranení, padlí otcovia rodín, osudové strety civilného obyvateľstva s vojakmi, nezmyselné vyvražďovanie pomyselných nepriateľov. Vžiť sa do týchto udalostí vyvoláva ešte i dnes úzkosť.
Hľadáte člena rodiny v službe vojska ? Zmizol alebo zahynul vo vojnovom konflikte ?
Archívne dokumenty niekedy odhalia fakty, o ktorých sa v rodine hovorí veľmi málo alebo vôbec. Vynoria citlivé témy ako napríklad samovražda, kriminálna minulosť niektorého z predkov, opustenie dieťaťa rodičom alebo oboma rodičmi. Najčastejším prípadom, dnes už nie tak závažným v očiach spoločnosti, sú slobodné matky. V ktorom rodokmeni sa tento prípad neobjaví ? Problémom je nezapísanie otca do matriky, čo môže zablokovať ďalší výskum. Veľmi pravdepodobne pravda zostane neodhalená, ale nie je vylúčený ani opak, vďaka skrytým indíciám, či testu DNA.
Konzultácia a iný pohľad na váš konkrétny prípad ?
V minulosti akoby priezvisku nebol pripisovaný veľký význam a slúžilo len na lepšiu identifikáciu v rámci komunity. V matrikách sa tak stretávame s rôznymi skomoleninami, zapísanými ako boli počuté, prezývkami, chybnými údajmi. Prvé záznamy dokonca uvádzajú iba krstné meno matky, priezvisko sa neuvádza. Výnimkou nebolo ani uvádzanie priezviska po manželke, ak sa muž po sobáši nasťahoval do jej rodiny. Tu v niektorých prípadoch boli používané obe mená, inokedy otcovské úplne zaniklo a ďalšie generácie niesli len meno matky. Hoci vtedy bolo zrejmé, kto je v matrike zapísaný, ale my dnes musíme veľa kráť riešiť poriadny hlavolam.
Problém s dešifrovaním matričného záznamu ? Identifikáciou toho správneho predka ?